Táto fotografia bola urobená na južnom pobreží Islandu neďaleko osady Vík. Snímka bola fotená s Nikkorom 24/2,8, exponovaná 1/400 sekundy pri clone 11, čo vo výsledku znamenalo zle podexponovaný RAW súbor. Poďme sa pozrieť, čo sa s ním dá urobiť v Lightroom 4. pokračovanie článku
Toto je prvý článok zo série venovanej príkladom vyvolávania fotografií v Lightroome 4. Keď som začínal s digitálnou fotografiou, používal som excentrickú kombináciu počítača bežiaceho na Ubuntu s Bibble Pro a GIMPom. Ku koncu fotenia Tatier, teda v druhej polovici roku 2009, som presedlal na Mac a Lightroom, vtedy verziu 2.3. Rýchlo sa z neho stal môj jediný nástroj na spracovanie digitálnej fotografie. pokračovanie článku
Pokračovanie príbehov fotografií z Liptova, ktoré som fotil v rokoch 2009 až 2011 pre knižku o Liptove. Texty budú znovu doplnené o zopár technických poznámok. pokračovanie článku
Stručné príbehy vybraných fotografií z knihy Liptov, doplnené o zopár technických poznámok. Fotky boli fotené v rokoch 2009 - 2011. pokračovanie článku
Liptov ma naučil, že človek môže mať aj viac ako jeden domov. Vyrastal som v Novej Dubnici, malom mestečku postavenom v šesťdesiatych rokoch v duchu stalinskej gotiky na zelenej lúke. Nová Dubnica je pedantne a symetricky rozložená okolo veľkého námestia s fontánami a obchodmi, ukrytými pod palisádami vyzdobenými mozaikami. Obytné domy z tehál sú zdobené presklenými vežičkami so špicatými strechami. Život v tomto meste ma vôbec nepripravil na svet, v ktorom mestá vyrastali chaoticky a bez veľkého plánu v pozadí. Na Bratislavu, v ktorej žijem od svojich osemnástich, som si dlho zvykal a naozaj rád som ju začal mať až keď som ju začal fotografovať a spoznal ju. Na Liptov som začal chodiť onedlho potom, ako som sa presťahoval do Bratislavy. Na rozdiel od nej som sa ale do Liptova zamiloval na prvý pohľad. pokračovanie článku
Island bol mojim vysneným cieľom už po dlhé roky. Príbehy, obrázky a v neposlednom rade hudba, to všetko v sebe nesie zmes neumelej surovosti a krásy, ktorá krajinkára priťahuje silnejšie ako ten najsladší spev Sirén. Po rozhodnutí ísť tam nebol výber doby, kedy cestovať, ťažký. Mäkké jesenné svetlo a ešte stále plné farby prírody, nízke šikmé slnko, ale pritom dobrý pomer svetla a tmy a prvé príznaky zimy s hmlami a námrazami a či dokonca prvým snehom, ktorý pokryje krajinu ako jemná vrstva práškového cukru na torte, to všetko sú dôvody, pre ktoré mám október tak rád. pokračovanie článku
Cesta Jamnickou dolinou nepatrí medzi najkratšie. Skoré ráno uprostred týždňa je zárukou osamelého putovania napriek tomu, že to až divne krásne septembrové počasie trvá a trvá. Z myšlienok ma vytrháva iba zaručanie jeleňa a chvíľu na to gazík, plný dervorubačov idúcich ťažiť stromy ďaleko za hranicu pochopiteľného, a tak mám čas rozmýšľať, prečo sa zrazu po dlhej dobe v mojom batohu znova ocitla stará Mamyia Press, dva objektívy, filtre, pár filmov a drôtená spúšť. pokračovanie článku
Bočný hrebeň Západných Tatier, stojaci medzi Jamnickou a Račkovou dolinou, som poznal tak povediac iba z videnia. Pohľad naň ma sprevádzal pri každej ceste Roháčmi. Jeho vodou rozbrázdené svahy sú zaujímavé hlavne na jar, kedy sú plastické tvary kotlov vykreslené stužkami z posledného snehu v žľaboch, ktorý sa nižšie mení na potoky, stekajúce do doliny. Vybral som sa naň poslednú augustovú sobotu, jeden z radu teplých slnečných dní prerušených iba tu a tam divokými búrkami. Mňa našťastie v ten deň žiadna nezastihla pokračovanie článku
Úsek hrebeňa Západných Tatier medzi Baníkovom a Troma kopami je jeden z najťažších značkovaných chodníkov v slovenských horách. Veľa úsekov je zabezpečených reťazami a je tu niekoľko exponovaných miest, kde vám možno reťaze budú chýbať. Ak tu idete prvý krát, vyberte sa radšej smerom zo Smutného sedla na Baníkov. Do kopca to ide predsa len ľahšie ako naopak. pokračovanie článku
Dolina Zeleného plesa je najvýchodnejšia tatranská dolina. Ak sa nechcete moc namáhať, dostanete sa do nej dlhým, ale miernym stúpaním lesnou cestou z Tatranských Matliarov. Je to necelých desať kilometrov trasy ako stvorenej pre horský bicykel. Cestu si môžete skrátiť takmer na polovicu, ak pôjdete po červenej značke zo Skalnatého plesa. Síl pri tom ale moc neušetríte. Čo získate na na vzdialenosti, to stratíte na stúpaní cez Veľkú Svišťovku. pokračovanie článku
Vysoké Tatry nie sú veľké pohorie. Nie je v nich miesto, kam by sa nedalo dostať a ešte v ten istý deň sa aj vrátiť. Napriek tomu sa dokážu stať útočiskom. Ťažiskom, ku ktorému sa budete môcť vracať bez ohľadu na to kto ste a odkiaľ prichádzate. Vracať sa a nachádzať tu pevný bod pre seba samých, roztočených ako kolovrátok vo víre nikdy sa nekonečnej premenlivosti modernej doby. Ak idete do Tatier prvý krát a neviete kde začať, choďte do Malej Studenej doliny. pokračovanie článku
Veľká Studená dolina nesie svoje meno plným právom. Jej rozlohu koniec koncov dokazuje aj počet plies, ktoré sa v nej nachádzajú. Podľa Wikipédie sú tu nasledujúce plesá: Varešovské, Dlhé, tri Sesterské pri chate, štyri Zbojnícke, Starolesnianske, Ľadové, Pusté a Malé Pusté pleso, tri Sivé plesá, dve Studené plesá a dve Vyšné a dve Nižné Strelecké plesá. Ak som to všetko dobre spočítal tak ich je dokopy dvadsaťdva. pokračovanie článku
Slavkovský štít je medzi tatranskými vrchmi Popoluškou. Napriek svojej pomerne ľahkej prístupnosti, alebo naopak možno práve pre ňu, nie je pre turistov najvyhľadávanejším cieľom. Cesta naň sa začína na Hrebienku a postupne stúpa nie príliš dobrodružným spôsobom až na hrebeň. Napriek tomu nie je nudná, pretože ponúka viacero výborných výhľadov. Na začiatku je to hlavne Lomnický štít, ktorého bok sa postupne štrbavo ako zuby na otočenom liste píly dvíha až ku žiariacej kupole observatória. Hore na hrebeni sa viackrát dostanete priamo na Veľkú Studenú dolinu. A celou cestou vás sprevádza panoramatický výhľad do Popradskej kotliny. pokračovanie článku
Cesta na Východnú Vysokú cez Veľkú Studenú dolinu patrí k nie najľahším, zároveň je to však aj jedna z najkrajších ciest v Tatrách. Ak bude aspoň trochu svietiť slnko, neostýchajte vracať sa späť tou istou cestou, nudiť sa nebudete. Je to dlhá trasa, veľkou výhodou však je, že sa môžete dvakrát zastaviť a posilniť na Zbojníckej chate. Okrem dĺžky a prevýšenia je táto cesta zaujímavá aj Sedlom Prielom, ktoré je zo strany od Poľského hrebeňa zaistený reťazami a kovovými stupmi. pokračovanie článku
Znie to možno paradoxne, ale zhoršenie počasia môže byť pre fotografa krajinkára dobrou správou. Tak, ako charakter človeka často odhalia drobné gestá v nestrážených okamžikoch, aj zmena počasia je obdobím, kedy sa krajina ukazuje v podobe, ako ju bežne nevidíme a nepoznáme. Slnko derúce sa cez poslednú škáru v mrakoch osvetľuje krajinu ako bodový reflektor. Oblaky sú načechrané s tu a tam jasne vykreslenou štruktúrou, dolinami sa valia kúdole hmly a to všetko ako tvár nevesty na striedačku zakrýva - odkrýva závoj dažďa či snehu. pokračovanie článku
Ak hľadáte v Tatrách samotu, tu ju nenájdete. Cesta na Rysy je najpopulárnejšou tatranskou trasou a dni, kedy k nim netiahne zástup turistov, sú výnimkou. Ak pôjdete hore, asi sa zastavíte v Chate pod Rysmi. Prebieha v nej rozsiahla rekonštrukcia. Ak aj nemusíte, určite navštívte miestne WC - taký výhľad zo záchodu, ako máte tu, tak taký tak ľahko veru nikde inde nenájdete. Dúfam, že nebude pri rekonštrukcii poškodený. Za úvahu by možno stálo zaradiť ho medzi národné kultúrne pamiatky pokračovanie článku
Mengusovská dolina je dolinou dvoch ciest. Obe sa začínajú pri Popradskom plese. Tá, čo ide napravo, je jedna z najvychytenejších ciest v Tatrách, a popri chate vedie do Sedla Váha a potom ďalej na Rysy. Tá, čo sa stáča vľavo a stúpa okolo Hincovho plesa na Kôprovský štít, je naopak jednou z najviac nedocenených ciest v Tatrách. Ak na horách vyhľadávate samotu, tu máte veľkú šancu užiť si ju. pokračovanie článku
Cesta Mlynickou a Furkotskou dolinou pre mňa často dopadla ináč, ako som plánoval. Skoro vždy som sa ráno zdržal a potom už iba naháňal čas či hľadal stratené sily. Hneď na začiatku Mlynickej doliny, tak hodinu a pol na Štrbským plesom, totiž leží najkrajší tatranský vodopád s nie príliš malebným názvom Skok. Magické miesto, ktoré ma vždy pritiahlo ako magnet železné piliny rozsypané po stole. pokračovanie článku
Kriváň je zvláštny kopec. V knihe o ňom píšem ako o symbole nie toho, čím sme, ale čím by sme chceli byť. Jeho naklonená pyramída trčí nad krajinou a zdobí profil hôr tak ako nos zdobí mužný profil Cyrana. Kriváň sa stal znakom, v ktorom sa spoznávame. Je v ňom naša romantická rozorvanosť a nepraktickosť, asymetrická krása, túžba vyniknúť a neschopnosť byť súčasťou niečoho. Na Wikipedii sa píše, že "Štúrovci na Kriváň podnikli niekoľko výstupov a vajatali na ňom". Podľa synonymického slovníka tam teda buď rodili, alebo sa okúňali. Tento článok bude o tom, ako sa na Kriváni fotí. pokračovanie článku
Pred pár rokmi bola v Bratislave v rámci Mesiaca fotografie výstava Ansela Adamsa. Vidieť jeho fotky naživo bol zážitok, akých nie je v živote veľa. Von z galérie som vychádzal v presvedčení, že najlepšie bude hneď predať všetko čo mám, kúpiť si veľkú kameru a fotiť už iba na čiernobiely film a veľký formát. Potom ma však napadla otázka: Ak by Ansel Adams fotil dnes, s čím by fotil? Odpoveď môžeme hľadať aj v knihe Digitálna krajinárska fotografia, ktorú napísal Michael Frye. pokračovanie článku
Práve v týchto dňoch by sa mala do kníhkupectiev dostať kniha Tatry, ktorá vyšla vo vydavateľstve Slovart. Séria článkov k téme fotenia Tatier bude nepokrytou reklamou na túto knihu. Okrem toho sa v nich ale budem snažiť hovoriť o veciach, na ktoré nebolo v knihe miesto. Na Tatry sa budem tak ako v knihe pozerať očami beznádejne zamilovaného. Tu sa chcem ale viac venovať tomu, aké sú Tatry z pohľadu fotografa a snáď si spomeniem aj na jednu či dve skúsenosti všeobecného, nie iba fotografického charakteru. Linky na knihu a ďalšie prekvapenia nájdete na konci článku. Ak by ste mali otázky alebo námety, napíšte ich v diskusii alebo mi pošlite mail, mal by byť uvedený niekde napravo v profile. pokračovanie článku
Do lesov nad Račou chodím už vyše dvadsať rokov. Keď bol Samo malý vozil som ho na detskej sedačke na starej ukrajine z Rače na Kamzík. Na ceste z Pezinskej Baby do Rače som zažil svoj krátky intenzívny zážitok s bežkami, ktorý sa už nezopakoval. Možno aj preto, že ten prvý sa skončil odpadnutým nechtom na palci pravej nohy. Nabehal som tu najkrajšie denné i nočné kilometre svojho života a zabehol svoje najlepšie preteky. So psami som tu nachodil vo väčšej či menšej svorke stovky kilometrov. Nafotil som tu veľa filmov a megabajtov obrázkov. Vždy som si hovoril, hja, chlapče, keď budeš starý a už nebudeš vládať chodiť po horách, vtedy tu ešte vždy budú lesy nad Račou ako miesto, kde nájdeš všetko, čo hľadáš. Teraz som si tým už nie až taký istý. pokračovanie článku
Svitanie je každodenne sa opakujúci zázrak, doba, kedy môžeme byť znovu a znovu svedkami zrodenia sa sveta. Fotenie krajiny v prvom svetle dňa je zážitkom, na aký sa nezabúda. Všetko frflanie a nadávanie na skoré vstávanie do tmy je zabudnuté. Mrzutosť vystrieda úžas a oslobodenie, ktoré prináša iba znovu pripomenutie si toho, aký krásny a dokonalý je svet, v ktorom žijeme. pokračovanie článku
Tento príspevok má byť apologetikou statívu v digitálnej ére. Na webe môžete nájsť pár článkov o tom, ako vysoké ISO a redukcia vibrácií v objektívoch či fotoaparátoch znamená koniec statívu. Toto tvrdenie nie je pravdivé všeobecne a určite nie je pravdivé pri fotení krajiny. Sú situácie, kedy vám statív pomôže a sú zábery, ktoré bez statívu neurobíte. pokračovanie článku
Predstavte si muzikanta. Skladá pesničky a nahráva ich. Má kapelu, hrá na elektrickú gitaru alebo syntetizátor. Okolo seba má spústu krabičiek a konečnú podobu dáva pesničkám na počítači a v štúdiu. Zvuk upravuje a doťahuje tak, aby mal farbu a cveng, aby bol vyjadrením a zosilnením toho, čo chce svojou hudbou povedať. A potom večer príde domov, zvesí zo steny staré ukulele, sadne si vzadu na dvor a len tak si začne brnkať. Fotografovým ukulele môže byť, napríklad, mobilný telefón. pokračovanie článku
Nástup digitálu do fotografie možno zmenil veľa vecí, určite však neurobil nič s tým, že fotograf krajinkár je bytostne závislý na svetle. Línie, akcenty, plochy, textúra, farba, to všetko sa mení v závislosti od osvetlenia. Svetlo ovplyvňuje nie len zafarbenie, náladu či atmosféru, ale je základným kompozičným prvkom záberu. pokračovanie článku
Toto bude ďalší dlhý a nudný článok. Nevyhnem sa slovám ako je histogram a moje odporúčanie bude zabudnúť na automatiku a nastavovať pri fotení krajiny všetko manuálne. A nebude v ňom myslím ani jedna pekná fotka. Stále hovorím, že technika nie je dôležitá a potom napíšem takýto traktát. Možno preto, že verím, že ak aj technika dôležitá nie je, technika fotenia určite áno. Ak vás to neodradilo, môžeme pokračovať. pokračovanie článku
Napriek blízkosti v polohe i názve sú Západné Tatry z pohľadu fotografa úplne iný svet, ako Tatry Vysoké. Vo Vysokých Tatrách chodíte vo výške okolo 2000 metrov v hornej časti dolín, medzi ktorými prechádzate cez sedlá alebo stúpate na vrchol štítov. Údolia Západných Tatier stúpajú strmo hore. Veľa času strávite priamo na hrebeni, keď postupne prechádzate radom štítov hore a dolu ako na bláznivej horskej dráhe. Všetky fotky sú potom tak trochu vrcholové. pokračovanie článku
Tento článok musím začať upozornením. Chodenie po horách u mňa vyplynulo z fotenia krajiny, nie naopak. Som nadšený turista - amatér. Hory mám rád a pravidelne sa do nich vraciam. Všetky moje skúsenosti sú však limitované a určite nie sú vhodné ako jediné východisko alebo prameň, odkiaľ by ste mali čerpať skúsenosti čo sa týka vysokohorskej zimnej turistiky. Chodenie po horách v zime si vyžaduje viac ako chuť a nadšenie a ak idete do zimných hôr nepripravený a bez výstroje riskujete život. Na webe nájdete veľa dobrých zdrojov informácií a rád. Výborným miestom kde začať je www.hiking.sk pokračovanie článku
Fotenie krajiny je krásne svojou nepredvídateľnosťou. Svetlo nenastavujete vy, ale hlavný osvetľovač. Každý má rád slnko, ale zamračený upršaný deň vôbec nemusí byť tým najhorším počasím, čo vás pri fotení postihne. Naopak, tlmené rovnomerné svetlo sa vám pri dobrom exponovaní odmení mäkkou kresbou krajiny a sýtosťou farieb, akú by ste pri plnom slnku nemali šancu dosiahnuť. pokračovanie článku
Viem, že na webe sa to nepatrí, ale toto bude dlhý článok. Je o tom, čo je a čo nie je dovolené v krajinkárskej fotografii ale zrejme nevyústi do zlatej knihy všeplatných pravidiel a odporúčaní. Dlhý článok, ktorý je navyše tak trochu školometský a okrem odporúčania fotiť na RAW neobsahuje žiadnu praktickú radu. pokračovanie článku
Mám rád Mesiac na obrázkoch krajiny. Je priamym spojením nášho sveta s vesmírom. Jeho prítomnosť na fotografii znamená rozšírenie obrazu o ďalšiu dimenziu. Pohľad za hranicu pozemského, otázku a výzvu, ktorá nechá málokoho chladným. Fotenie krajiny s Mesiacom nie je ťažké, ale zíde sa pri ňom plánovanie a dôsledná disciplína pri fotení. V priebehu kalendárneho mesiaca mení Mesiac s meniacimi sa fázami nie len svoju podobu, ale aj dobu, kedy vychádza a zapadá. pokračovanie článku
Som fotograf krajinkár. Mojimi hlavnými témami sú Tatry, Liptov, Island, more a nie až tak krajinkárska Bratislava.
Nájdete ma na
Moje KNIHY
juraj.kovacikgmail.com
