Lightroom - tmavá komora digitálnej fotografie

Autor: Juro Kováčik | 21.2.2011 o 12:12 | Karma článku: 6,67 | Prečítané:  1702x

Viem, že na webe sa to nepatrí, ale toto bude dlhý článok. Je o tom, čo je a čo nie je dovolené v krajinkárskej fotografii ale zrejme nevyústi do zlatej knihy všeplatných pravidiel a odporúčaní. Dlhý článok, ktorý je navyše tak trochu školometský a okrem odporúčania fotiť na RAW neobsahuje žiadnu praktickú radu.

V čase čiernobieleho filmu to bolo pomerne jasné. Fotograf mal celý proces pod kontrolou a naplno to využíval. Už pri fotení nasadzoval na objektív filtre, ktoré pri čiernobielom filme zásadne menili transformáciu jednotlivých farieb do rôznych odtieňov šedej farby. U krajinkárov bol najobľúbenejší červený filter, ktorý spôsoboval stmavenie oblohy s nie zanedbateľným ziskom v podobe krásne vykreslených oblakov.

Expozícia negatívu bola vedou a jeho vyvolanie alchýmiou. Meniaca sa doba expozície a vyvolania, zmes použitej vývojky či jej teplota, to všetko menilo charakter výslednej fotografie, hlavne kontrast a tonálny rozsah, ktorý bola fotografia schopná pokryť.

Tretím krokom bolo exponovanie a vyvolávanie pozitívnej fotografie. Okrem opakovania čarovania s časmi a vývojkami podstatnou súčasťou expozície pozitívu boli lokálne úpravy. Tie sa dosahovali tak, že časť obrazu sa exponovala dlhšie alebo kratšie. Nezriedkavé bolo, že k jednotlivým fotografiám vznikali poznámky v podobe mapy či plánu expozície, ktorý mohol mať napríklad takúto podobu

rozpis.jpgrozpis.jpgpopis1.jpg

Príchod farebného filmu zmenil pravidlá hry. Iba veľmi málo autorov malo možnosť aktívne vstupovať do procesu vyvolávania fotografie a tak všetka kreativita bola kumulovaná do prvej fázy procesu - expozície. Objavili sa prechodové filtre, ktoré sa nasadzovali pred objektív aby stmavli oblohu a vyrovnali jej jas s jasom v spodnej časti obrazu. Kritickým faktorom sa stal výber filmu. Na ňom záležalo ako budú vyzerať farby na výslednej fotografii.

Príchod digitálnej fotografie bol z tohto pohľadu vyslobodením. Viac ako to. Fotograf získal po prvý krát možnosť vyjadriť sa vo farbe s rovnakou mierou slobody, akú dovtedy poznal iba klasický čiernobiely proces. Tým, čím bol pri klasickej fotografii negatív, je dnes RAW súbor. A to, čo sa predtým robilo v tmavej komore, sa dnes robí na počítači.

Prvým nástrojom, ktorý začal byť využívaný už na digitálne spracovanie na film nafotenej fotografie bol Photoshop. Jeho nešťastím je, že je to v prvom rade grafický nástroj a tak je z pohľadu fotografa práca s ním kostrbatá a neintuitívna. Ešte horšie je, že si pri práci s nim stále treba dávať veľký pozor na to, aby výsledok, ktorý z neho dostanete, neprekročil to tenkú ale zato dôležitú hranicu medzi fotografiou a grafikou. (Zradným hlasom sirén sú hlavne masky a vrstvy a ich vábne nekonečné možnosti násobenia, delenia, skrínovania či prekladania.)

Programy špecializované na spracovanie digitálnej fotografie začali vznikať iba pomerne nedávno. Prvú verziu Lightroomu vypustil Adobe v januári 2007. Program umožňoval konverziu RAW súborov a fungoval zároveň ako katalóg fotografií. Nasledujúce verzie postupne umožnili použitie prechodových filtrov a lokálne úpravy štetcov. Ak by k ďalšej verzii dodali rozprašovač, ktorý by v pravidelných intervaloch rozprskol vôňu ustaľovača, moc viac by som od neho nepotreboval.

Verím tomu, že odpoveď na to čo vlastne znamená robiť digitálnu fotografiu leží pred nami. Ba čo viac, je na dosah ruky. Dnes máme byť jedinečnú príležitosť byť pri tom, keď sa definuje kánon. Škoda ju premrhať trebárs tým, že si povieme: "Toto nie je moja hra!" Teším sa na váš pohľad na tento problém.

Ak chcete pravidelne sledovať moju prácu, stačí ak sa prihlásite na www.facebook.com/jurokovacik (nové okno)

Úplne na záver dve poznámky k tomu, prečo fotiť na RAW a nie rovno na JPG.

1. Nikdy nefotíte na JPG. Vaša kamera - aj tá trojmegová v mobile - vždy najskôr urobí RAW súbor a až potom tento konvertuje na JPG. Konverziu môžete do určitej miery ovplyvniť nastaveniami v kamere pri fotení. Ale aj na tých najlepších kamerách je zmena nastavení cez menu otrava. Je to nešikovné, nedá sa to robiť v rukaviciach a ľahko urobíte chybu. Pri fotení sa chcem sústrediť na nevyhnutné veci - zaostrenie a expozíciu, teda clonu a čas. Všetko ostatné chcem riešiť potom a jediné, čo sledujem na monitore fotoaparátu je histogram.


2. Pokúšať sa v počítači robiť niečo s JPG obrázkom je v porovnaní s RAW formátom ako pretekať sa s niekým v behu cez prekážky s rukami zviazanými za chrbtom. Najkrikľavejším príkladom je nastavenie bielej. JPG sa nedá nikdy nikam moc posunúť. Cez deň to ešte ide a kamera sa pri konverzii zvyčajne celkom trafí. Ale ráno alebo večer je veľkou lotériou, ako sa software vo vašej kamere rozhodne interpetovať červené zore, ružové oblaky alebo oranžovú či fialovú farbu neba po západe slnka.

 

kvacianska_20091125_1051.jpg

Liptov, Kvačany

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?