Exponovanie digitálnej fotografie.

Autor: Juro Kováčik | 9.3.2011 o 12:25 | (upravené 9.3.2011 o 12:36) Karma článku: 8,81 | Prečítané:  3123x

Toto bude ďalší dlhý a nudný článok. Nevyhnem sa slovám ako je histogram a moje odporúčanie bude zabudnúť na automatiku a nastavovať pri fotení krajiny všetko manuálne. A nebude v ňom myslím ani jedna pekná fotka. Stále hovorím, že technika nie je dôležitá a potom napíšem takýto traktát. Možno preto, že verím, že ak aj technika dôležitá nie je, technika fotenia určite áno. Ak vás to neodradilo, môžeme pokračovať.

Exponovanie bolo a je základom dobrej fotografie už od čias dauguerreotypie. Digitálna kamera priniesla oproti klasickej analógovej niekoľko zmien. Pri exponovaní filmu sa dával pozor hlavne na tiene, v ktorých ešte mala byť zaznamenaná kresba a hlavným nebezpečenstvom bolo podexponovanie. Digitálna kamera má naopak problém zo svetlami. Jednotlivé pixely senzoru si môžeme prestaviť ako nádoby, postupne napĺňané fotónmi svetla. Ak sa raz naplnia, žiadne ďalšie dopadajúce svetlo už nezaznamenajú. Problémom pri exponovaní digitálnej kamery je teda prepálenie svetiel, výsledkom ktorého sú jasy bez kresby. Tak ako v prípade podexponovaných tieňov vo filme nedá sa tento problém odstrániť pri ďalšom spracovaním.

Ak fotíme scénu, na ktorej nie je svetelný zdroj, ktorý by mal zostať bez kresby, ako je napríklad slnko, nesmie byť žiadna z "nádob" v senzore naplnená až úplne po okraj. Tu nám pomôže histogram. Ak sa budeme držať príkladu s nádobami, histogram je graf, ktorý ukazuje mieru naplnenia pre všetky nádoby v senzore. Na vodorovnej osi je stupeň naplnenia, naľavo sú nádoby úplne prázdne, napravo úplne plné. Na zvislej osi je počet nádob v tej ktorej úrovni naplnenia. Preexponovanie signalizuje krivka histogramu natlačená na pravú stranu grafu. Ak chceme mať istotu, že kresba v svetlách bude zachovaná, nesmie byť krivka grafu vpravo useknutá.

Problém je, že schopnosť rozlíšiť tonálne úrovne nie je na vodorovnej osi histogramu rozložená rovnomerne. Predpokladajme, že kamera je schopná rozlíšiť 4096 tonálnych úrovní. Ak potom rozdelíme naše nádoby podľa miery naplnenia na 6 stupňov, kde VI je skoro plná nádoba a I skoro prázadna, tak až polovica, čiže 2048 tonálnych úrovní je koncentrovaných na najplnšej, šiestej úrovni. Úroveň V je schopná rozlíšiť iba 1024 úrovní a rada ďalej klesá na 512, 256, 128 a 64 v poslednej úrovni I. Ak exponujete tak, že v žiadnych pixloch nenaplníte nádoby aj v poslednej pätine, prichádzate o polovicu tonálneho rozsahu kamery.

Hlavnou výhodou potlačeniu expozície doprava je, že výrazne zlepšuje kresbu a jej čistotu v tieňoch. Typickým príkladom je fotenie nočných fotiek. Ale aj pri fotení dennej krajiny často narazíte na situácie, kedy je celkový rozsah svetla priveľký a budete potrebovať s tieňmi pracovať.

Prečo som v úvode spomenul manuálnu expozíciu? Lebo mám rád veci pod kontrolou. Keď vyberiem záber a objektív vidím, akú hĺbku ostrosti budem potrebovať. To mi určuje clonu, ktorú musím nastaviť. Čas nastavím odhadom alebo podľa expozimetra, urobím záber, skontrolujem histogram. Podľa jeho rozloženia viem, či a akú korekciu chcem nastaviť. Upravím expozičný čas, exponujem a znovu skontrolujem histogram.

Ak začnete exponovať podľa histogramu majte na pamäti dve veci. Je dobré, ak kamera ukazuje okrem histogramu celkovej svetelnosti aj histogram pre jednotlivé farebné kanály - modrý, zelený a červený. Pri nízkom slnku je veľmi ľahké prísť o detaily vo svetlách tým, že preexponujete červený kanál. Druhý problém spočíva v tom, že väčšina kamier neukazuje histogram s RAW súboru, ale z jpg obrázku konvertovaného podľa nastavenia kamery. Ak idete fotiť na RAW, nezabudnite si zmeniť jpg nastavenia na čo najneutrálnejšie - žiadne doostrovanie, pridávanie saturácie, čo najnižší kontrast.

Ak ste tento článok dočítali až sem, môže byť pre vás zaujímavá aj moja Facebook stránka na www.facebook.com/jurokovacik (nové okno)

Na záver ako príklad pridávam dva obrázky chaosu na mojom stole pod nočnou lampou.

Prvý obrázok je nasnímaný s bezpečnou rezervou na pravej strane histogramu, druhý obrázok je odfotený s maximálnou expozíciou, ktorá ešte neznamenala prepálenie svetiel na papierikoch pod lampou. Oba obrázky sú upravené iba základnú korekciou farby a nastavením clarity a vibrance na plus 10. Všimnite si, o čo lepšie je vo viac exponovanom obrázku prekreslený katalóg v pravom tmavom rohu.

Záber s expozíciou 1/2 sekundy

picture_0001-3.jpg

histogram_0001-3.jpg

 

picture_0001-3.jpg

picture_0001-3.jpg

Záber s expozíciou 1/1.3 sekundy

 

picture_0001-1.jpg

 

histogram_0001-1.jpg

 

Porovnanie detailov. Vľavo 1/2 sec,  vpravo 1/1.3 sec

 

picture_0001-3detail.jpgpicture_0001-1detail.jpg

 

Záverečná poznámka: pri fotení krajiny sa vyhnite inému ako základnému ISO. A ak fotíte s vysokým ISO, určite sa vyhnite podexponovaniu. Čím vyššie ISO, tým drastickejšie sa zhoršuje kvalita hlavne v v zóne I, II a III, teda na ľavej polovici histogramu. Čím menšia plocha histogramu je pri vysokom ISO v tejto časti grafu, tým lepšie.

Záverečná poznámka II - už naozaj posledná. Moja kamera snov je D700 bez blesku a expozičnej či zaostrovacej automatiky, na kosť ohlodaná plnoformátová kamera, ktorá je o polovicu ľahšia ako to, čo so sebou nosím dnes. Taká digitálna FM3a. Jednu fičúriu by však mala mať prepracovanú. Histogram by mala ukazovať zo surových RAW dát.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?