Sedlo Váha, jún 2009. V ten deň bolo modré nebo vzácne. Panorama (8), Nikkor 20 mm, F11, 1/400 sec
Cesta na Rysy nie je ľahká, ani krátka, tie dva ypsilony sú v mene úplne oprávnene. Začiatočný úsek cez Mengusovskú dolinu je v lete obsypaný modrými horcami. Chodník stúpa kľukatými zákrutami, ktoré otestujú vašu schopnosť odolať síce lákavým, ale bezohľadným skratkám. Prudšie stúpanie sa začína nad Žabími plesami a v najstrmejšom úseku je istené reťazami. Obojsmerná premávka na nich je v lete testom ohľaduplnosti a veľkorysosti. Cesta pokračuje strmo, aj keď už bez reťazí, okolo chaty až do sedla Váha. Je to výnimočné miesto s výhľadom do Ťažkej doliny s Galériou Ganku, ktorú milujú horolezci, a z ktorej štartovali lietajúce taniere Júliusa Kollera. Z vrcholu Rysov je vidieť na poľskej strane Tatier Morské oko a Čierny stav. Z poľskej strany vedie na tento hraničný vrchol trasa, ktorá je podľa popisu ešte náročnejšia, ako tá zo slovenskej strany.
Sedlo Váha, september 2009. To isté miesto a úplne iné svetlo. Panorama (6), 20 mm Nikkor, F11, 1/320 sec
Fotenie na Rysoch nie je jednoduché. Statív si zoberte, ale najlepšie len vtedy, ak máte niekoho, kto vám ho vynesie. Rátajte pri plánovaní s tým, že sa zdržíte v sedle Váha. Cestou hore človek ľahko prehliadne krásny výhľad sponad reťazí smerom ku Žabím plesám, ktorý má za chrbtom a ktorý je priaznivejšie nasvietený práve v doobedňajšom svetle. Cestou dole ho určite neprehliadnete. Na tejto ceste nie je problém, hlavne v premenlivom počasí, zabudnúť sa, a tak si hlavne na jeseň, keď sa dni skracujú, strážte čas.
Reťaze nad Žabími plesami, september 2009. Panorama (11), Nikor 20 mm, F11, 1/640 sec
Vždy, keď cestou na Rysy stretávam zástupy turistov, rozmýšľam o tom, čo nás na horách priťahuje. Pestrá zmeska veku, kondície, prístupu, od športovcov v čiernom priliehavom hi-tech oblečení, cez batôžkarov v ošúchaných nohaviciach z Treklandu, až po turistov nadšencov, ktorí sa vybrali do Tatier v silonových vetrovkách a teniskách. Slováci, Poliaci, Česi, Maďari, často počujete angličtinu a občas aj francúzštinu alebo španielčinu či ruštinu. Mladí a starí, chudí a tuční, muži a ženy a občas aj deti, ktoré sa napodiv netvária otrávene. Zväčša v skupinách priateľov. Niekedy rodiny, a nie až tak zriedka osamelý pútnici, teda ak na ceste na Rysy existuje niečo ako osamelosť. Toto by bol dobrý fotoprojekt - rozložiť sa so statívom trebárs v sedle Váha a nafotiť portréty ľudí, ktorí sem prídu. Tie obrázky ľudí by možno vedeli dať odpoveď na otázku, čo to vlastne je, čo formuje toto pračudesné spoločenstvo.
Vždy som túžil mať taký ten transportér ako mali v Star Trek. Vstúpite do neho, on vás odhmotní a ak všetko ide tak ako má tak zase zhmotní niekde inde. To by bolo cestovanie! A potom som si uvedomil, že takýmto transportér už existuje. Sú ním knihy.
Spolu s vydavateľstvom Slovart sme urobili knihu Tatry. Tou najväčšou radosťou by pre mňa bolo, ak by sa táto kniha pre vás stala takýmto transportérom na cestovanie do Tatier. Vždy, keď bude okolo vás príliš sychravo a času bude málo.